Senec
Mesto Senec Súčasný názov Senec, používaný od prvej polovice 20.storočia, vychádza zo starších pomenovaní Zemch, Szempc a Wartberg. Mesto sa skladá zo štyroch sídelných častí (Senec, Svätý Martin, Červený majer a Horný dvor). Senec je známy predovšetkým ako významné slovenské letné turistické centrum. Mesto je príťažlivé na bývanie nielen pre blízkosť hlavného mesta Bratislavy, ale aj kvalitné životné prostredie a rekreačný areál Slnečných jazier. Senec bol v rokoch 1949-1960 a 1996-2004 sídlom okresu. Od 1.1. 2004 je sídlom obvodného úradu.Poloha Senec sa nachádza v Stredoeurópskom regióne. Leží na juhozápade Slovenska - v Podunajskej nížine, na rozhraní Podunajskej roviny a Podunajskej pahorkatiny. Mesto je vzdialené 27 km od rakúskych hraníc (prechod Kittsee) a 28 km od maďarských hraníc (prechod Rajka). Najbližšími európskymi metropolami sú Viedeň (90 km), Budapešť (230 km) a Praha (350 km). Leží severovýchodne od Bratislavy, vo vzdialenosti 25 kilometrov v nadmorskej výške 126 m.n.m. Matematicko-geografická poloha stredu mesta je určená kartografickými súradnicami 17° 24´ východnej geografickej dĺžky a 48° 13´ severnej geografickej šírky. Leží na diaľnici D1 z Bratislavy do Žiliny a na významnom európskom železničnom ťahu Praha-Bratislava-Balkán/Orient. Podľa územnosprávneho usporiadania SR sa rozprestiera vo východnej časti Bratislavského kraja, vyššieho územného celku (VÚC) Bratislava.
Obyvateľstvo V roku 2001 mal Senec 14 673 obyvateľov a hustotu 379 obyvateľov na 1 km2. Podľa počtu obyvateľov mu patrilo 55. miesto zo 138 miest Slovenska. (V polovici r. 2007 sa počet obyvateľov blížil k 16-tisícom.). Podľa veku sú najpočetnejšou skupinou (67,5 %) obyvatelia v produktívnom veku (muži 15-59 rokov, ženy 15-54). Senec patrí medzi mestá so zmiešaným národnostným zložením. V roku 2001 sa k slovenskej národnosti prihlásilo 10 970 (75 %) a k maďarskej národnosti 3 246 obyvateľov (22 %). Z náboženskej štruktúry v Senci dominuje rímskokatolícka cirkev (71,7 %). Druhým najpočetnejším náboženstvom je evanjelícká cirkev augsburského vyznania (8,45 %). Podiel obyvateľov bez vyznania je 12,89 %. Podľa vzdelanostnej štruktúry obyvateľstva prevažuje učňovské a stredné odborné vzdelanie bez maturity (27,91 %). Podiel vysokoškolsky vzdelaných obyvateľov mesta v roku 2001 bol 11,17 %.
História Senca Historický vývoj Senca možno sledovať od polovice 13. storočia. Lokalita dnešného Senca poskytovala dobré podmienky pre osídľovanie vďaka poveternostným podmienkam, nížinnému charakteru krajiny a vďaka blízkosti významných miest. Bol vždy centrom obchodu pre okolité obce a postupne sa stal aj centrom spracovania poľnohospodárskych produktov a priemyselným centrom. Postupne prešli na mesto aj administratívne funkcie.
Územie dnešného mesta bolo osídľované už v období od 7. storočia pred n. l. Z tohto obdobia pochádzajú najstaršie nálezy osídlenia. Dokumentuje ho skýtske pohrebisko v národnom múzeu. V 1. storočí pred n. l. tu sídlili Kelti. Na rozhraní nášho letopočtu ovplyvnili územie dnešného Senca Rimania. Po zániku ich impéria sa na tomto teritóriu vystriedalo niekoľko nomádskych kočovných kmeňov, ktoré sa včlenili do slovenského obyvateľstva. O prítomnosti Slovanov svedčí 17 nájdených staroslovanských hrobov pochádzajúcich z 8. storočia. Vývoj ďalšieho osídlenia seneckého chotára závisel od obchodnej cesty a komunikačnej spojnice medzi slovenskými lokalitami - Devínom, Bratislavou a Nitrou.
Najstaršie písomné správy Za najstaršiu písomnú správu o Senci sa pokladá listina palatína a bratislavského grófa Rolanda z 25. novembra 1252, v súvislosti s vytyčovaním chotárnych hraníc. Okrem najstaršej písomnej správy sa Senec spomína aj v listine z 18. decembra 1326, ktorou Karol I. obnovuje chotár osady Beel a spomína kostol sv. Mikuláša v Senci. V súvislosti s vymedzovaním chotárnych hraníc v roku 1423 sa uvádza severná chotárna hranica medzi Sencom a Šarfiou, až roku 1507 potvrdzuje tieto chotárne hranice kráľ Vladislav V. V tomto období je Senec vlastníctvom niekoľkých stredovekých feudálnych rodín (Bátoriovci, Sékelovci, Pernicovci, Turzovci a Esterháziovci), ktorým patril Senec až do roku 1918.
Senec sa stáva mestečkom Už v polovici 13. storočia sa hovorí o obci, ktorá za feudalizmu menila svojich majiteľov a čiastkových držiteľov pôdy v jej chotári. Tento stav trval až do 80-tych rokov 15. storočia, kedy obec získala privilégia mesta za vlády kráľa Mateja Korvína. V tom čase Senec niesol pomenovanie Wartberg (strážny vrch) podľa pôvodnej lokality návršia pri rímsko-katolíckom kostole. Okolo roku 1480 získal trhové právo. Na území dnešného západného Slovenska sa v 13. - 14. storočí vytvoril pod vládou Matúša Čáka územný zväzok pod názvom "Zem Matúšova", do ktorej patril aj Senec.
Hospodársky a sociálny život Senca v minulých storočiach Dôležitý doklad, ktorý podáva prehľad o hospodárskom a sociálnom živote Senca, bol tzv. „Jozefínsky dotazník“ z roku 1785. V tomto období je Senec dôležitým hospodárskym centrom a sú v ňom zastúpené všetky remeslá a výrobné živnosti. Význam Senca už v tomto období dokumentuje Senecký tridsiatok (poplatok za prevážaný a prekladaný tovar). Senec ako starobylé „tridsiatkové“ mestečko s dobrými komunikačnými spojmi bolo vyzdvihnuté panovníkom Karolom III. a bolo mu udelené privilégium na konanie a vydržiavanie známych trhov. S rozvojom trhov súviseli senecké cechy a prvé správy o seneckých cechoch pochádzajú z 22. júna 1599.
Najväčším seneckým cechom bol cech hrnčiarov založený v roku 1745. V rokoch 1787 – 1790 pracovali v Senci dve textilné manufaktúrky. Manufaktúrka patriaca Samuelovi Szakmarymu používala spôsob výroby známy dovtedy len v Anglicku, vyrábala výrobky z konope a kúdele. K hospodárskemu životu a rozvoju Senca v neskoršom období prispeli cestná križovatka a od roku 1950 železnica Bratislava – Senec – Galanta, až do Budapešti. Významnými udalosťami pre Senec boli aj župné zasadnutia, na ktorých sa prejednávali dôležité župné záležitosti.
Senec – centrum kultúry a vzdelanosti Centrom vzdelanosti sa Senec stal založením vyššej školy Collegium oeconomicum Máriou Teréziou v roku 1763. Bola to jedna z prvých vyšších škôl v odbore všeobecnej ekonómie na území dnešného Slovenska. Bola centrom kultúrno-osvetového života nielen Senca, ale aj celého okolia. V roku 1776 dôsledkom požiaru škola zanikla.
Na konci 19. storočia vznikla v Senci prvá tlačiareň, ktorá pracovala pre miestne potreby verejného a obchodného života. V roku 1933 bola založená ručná tlačiareň Merkur. Najznámejšou tlačou tejto tlačiarne boli senecké časopisy, v rokoch 1931 – 1932 vychádzal Senecký spravodaj.
Hlboké jazero (Guláška) Hlboké jazero leží medzi železničnou traťou a cestou do Nitry. Je to najmladšie, najhlbšie a najčistejšie jazero v Senci. Hĺbka dosahuje 18 m. Aj s priľahlými súkromnými pozemkami je v súčasnosti ťažobným priestorom v zmysle banského zákona a vstup sem je oficiálne zakázaný, hoci ťažba skončila už okolo roku 1990. Pôvodne boli na mieste Gulášky dve menšie jazerá. Na jednom z nich sa začala ťažba štrku v roku 1950. Známy Modrý domček pri jazere bol sídlom administratívy pri expedícii štrku.
Z rýb nájdeme vo vodách Hlbokého jazera šťuku, karasa, mrenu, nosáľa, ale aj zákonom chráneného jesetera. Vzácnosťou je rak riečny. Raritou Gulášky je sladkovodná medúza či korytnačka písmenková
Jazero sa ľudovo nazýva po pánovi Gulášovi, ktorý býval v neďalekom rodinnom dome. Neskôr ho rybári pomenovali na Hlboké a v mape ho môžete nájsť pod názvom Čiernovodské. Foto: Ľ. Galovič
Strieborné jazero (Baňa) Menšie jazero s komornou atmosférou sa rozprestiera na západ od mesta (pri cestnom nadjazde). V lete ho využívajú na kúpanie a pobyt pri vode hlavne Seneania. V zime po zamrznutí je to vyhľadávané miesto pre korčuliarov. Terajší tvar nadobudlo pri rozsiahlej ťažbe materiálu na stavbu ciest v jeho tesnej blízkosti. V okolí sú vybudované záhradkárske osady
Z rýb nájdeme vo vodách Hlbokého jazera šťuku, karasa, mrenu, nosáľa, ale aj zákonom chráneného jesetera. Vzácnosťou je rak riečny. Raritou Gulášky je sladkovodná medúza ei korytnačka písmenková
Kövecstó Jazero Kövécstó je jedno z najstarších jazier v Senci (nachádza sa na východe Senca smerom na Trnavu). Ešte v nedávnej minulosti sa na jazere odchovali kŕdle domácich kačíc a husí. Terajší tvar jazera vznikol na začiatku šesťdesiatych rokoch pri rozsiahlom bagrovaní. V súčasnosti plní vodohospodársky protipovodňový význam. Okraje vodnej plochy slúžia ako skrýša pre vodné vtáky, žubrienky, sú miestom hniezdenia niektorých vtákov a miestom okysličovania vody v zime.
Tehelňa Pozoruhodnou lokalitou Senca je bývalá senecká tehelňa. V októbri roku 1961 tu pri odstreľovacích prácach našli kosti mamuta - štvrtohorného, bylinožravého chobotnatca, žijúceho v chladných stepných pásmach až v tundrách. Kostra sa nachádzala na ploche s rozmermi 6 x 7 metrov. Celá lebka však bola zničená, pretože práve v nej bola uložená nálož. Zachovalo sa len množstvo drobných, niekoľkocentimetrových čriepkov. Niekdajšia pevná mamutovina bola krehká, pri nepatrnom pohybe sa rozpadala na dobré úlomky. V Senci sa ešte našiel mamutí kel v jazere Guláška.
V bývalej seneckej tehelni dnes možno zaregistrovať zákonom chráneného včelárika zlatého. Veľkosťou pripomína drozda, eleganciou lastovičky, štýlom lietania netopiera. V Senci od mája do augusta hniezdi a privádza na svet mláďatá. Svoje miesto si vtáky včelárika zlatého našli v dutinách stien tehelne. Dospelého jedinca spoznať podľa pestrého zafarbenia, kričí na ňom zlatožltý chrbát. V Tehelni sa nachádza jazierko, pri ktorom prirodzene hniezdia divé kačice.
Strom Európy Vstup Slovenska do Európskej únie 1. mája 2004 pripomína Strom Európy. V tento deň ho v parku pred Mestských úradom v Senci vysadili senecký primátor Karol Kvál a primátor partnerského rakúskeho mestečka Parndorf Anton Gabriel.
Najstarší senecký strom Pred jedným z vchodov na južnú stranu Slnečných jazier nájdete najstarší žijúci strom v Senci. Ide pravdepodobne o pozostatok z aleje, ktorá viedla z mesta na železničnú stanicu. Odhaduje sa, že vek lipy striebristej, rastúcej na konci Štúrovej ulice, je 150 rokov. Blízke topole sú o polovicu mladšie. Obvod kmeňa lipy striebristej v prsnej výške l,3 metra je 278 cm a vypočítaný priemer 88,5 centimetrov.
Aquapark Termálne centrum na Slnečných jazerách - sever, otvorené v lete 2004, je napojené na neďaleký geotermálny vrt. S hĺbkou 1350 m, výdatnosťou 20 l za sekundu a teplotou 48 stupňov postačuje na celoročné ohrievanie vody v bazénoch rekreačno-relaxačného vodného sveta. Aquapark ponúka 13 bazénov rôznych veľkostí a rôznej teploty vody, z ktorých 8 je v celoročnej prevádzke. V bazénoch sú nainštalované vodné atrakcie (vodný dážď, vodné dielo, masážne trysky - vodné aj vzduchové, protiprúdový, atď.). Návštevníci majú možnosť navštíviť saunový svet s dvoma druhmi sauny a dvoma perličkovými bazénmi. V letnej sezóne 2007 pribudli nové vodné atrakcie – tobogán dlhý 104 metrov, kamikadze šmýkačky, štvordráha, lievik space hole – jediná a najväčšia atrakcia na Slovensku. Všetky šmýkačky vychádzajú z jedinej tobogánovej veže, vrchol je vo výške 12 metrov. Je tu aj ihrisko na plážový volejbal, na svoje si prídu i deti. V areáli sa ďalej nachádzajú tri bufety otvorené počas letnej prevádzky, samoobslužná reštaurácia (športbar) a reštaurácia s výhľadom na celé relaxačné centrum. Problém - kam s peniazmi počas návštevy, v Aquathermale vyriešili zavedením elektronického čipového systému. Pri vstupe každý návštevník dostane náramok s čipom, do ktorého sa načítava výška konzumného z občerstvenia a pri odchode zákazník všetko uhradí pri pokladni. Areál v sezóne 2007 zdvojnásobil vonkajšiu plochu a maximálnu návštevnosť, keď v letnej prevádzke má kapacitu asi 3000 návštevníkov. Viac na tejto linke alebo na www.aquathermal.sk
Pastoračné centrum Priestory pastoračného centra v Senci sú prispôsobené na schádzanie sa čo najväčšieho počtu farníkov seneckej rímsko-katolíckej farnosti, ktorí sem prichádzajú za zábavou, školeniami a príjemne strávenými chvíľami v kruhu kamarátov a známych. Predovšetkým však centrum slúži seneckej mládeži a jej aktivitám
Elipsion Za dom pri Slnečných jazerách získal architekt Ivan Matušík prestížnu Cenu Dušana Jurkoviča 2002. Nominovanými, ktorých rodinný dom s názvom Elipsion porazil, boli veľké stavby Národná banka Slovenska, petržalský Aupark, Hotel Carlton a ďalších 20 výrazných projektov. Elipsion pripomína útroby lietadla s oblými tvarmi interiéru. Začiatkom roka 2003 sa dostal na titulku časopisu Exteriér-Interiér.
Cyklochodník Okolo Slnečných jazier vedie cyklochodník, ktorý využívajú cyklisti a korčuliari. Po predĺžení na južnej strane rekreačného areálu sa napojí na cyklotrasu Senec - Pezinok.
Národné tréningové centrum Národné tréningové centrum je významný projekt SFZ, na ktorý Medzinárodná futbalová asociácia prispela sumou jeden milión amerických dolárov v rámci rozvojového programu Goal. Slávnostné otvorenie NTC za prítomnosti prezidenta FIFA Seppa Blatera a člena VV FIFA Michela Platiniho sa uskutočnilo 6. septembra 2003.
V areáli sa nachádzajú tri hracie - tréningové plochy s rozmermi 105x68 m, tak ako to vyžaduje reglement FIFA a UEFA. Hlavná hracia plocha s trávnatým povrchom má automatické zavlažovanie, umelé osvetlenie s kapacitou 1000 luxov, modernú svetelnú tabuľou a ozvučenie. Okolo hlavnej hracej plochy sú tribúny pre divákov. Hlavná krytá tribúna s kapacitou 1452 sedadiel tvorí aj centrálny objekt celého areálu. Spolu s ostatnými tribúnami je kapacita sedadiel pre divákov okolo hlavnej hracej plochy 3264 miest. Na horných plošinách tribún sa nachádzajú aj priestory na státie, čím sa celková kapacita môže zvýšiť až na cca 4.000 divákov. Okrem hlavnej hracej plochy je v areáli ešte jedna trávnatá tréningová plocha s automatickým zavlažovaním. Tretia hracia - tréningová plocha je pokrytá umelým trávnikom tretej generácie zn. Prestige 50 francúzskej výroby. Táto plocha s umelou trávou má tak isto umelé osvetlenie s kapacitou 250 luxov. K dispozícii je aj menšia plocha 50x30 m rovnako s umelotrávnatým povrchom určená na rozcvičenie alebo na tréning menších skupín. Hlavným objektom areálu NTC SFZ je dvojposchodová budova hlavnej tribúny, v ktorej sa okrem šatní, hygienických a sociálnych zariadení pre športovcov nachádzajú aj prevádzkové a skladové priestory, ako aj kompletná vodoliečba a rehabilitačné zariadenia s odpočivárňou. Súčasťou priestorov na prízemí je aj medicínsko-diagnostické centrum.
Historické pamiatky Senca Národné tréningové centrum je významný projekt SFZ, na ktorý Medzinárodná futbalová asociácia prispela sumou jeden milión amerických dolárov v rámci rozvojového programu Goal. Slávnostné otvorenie NTC za prítomnosti prezidenta FIFA Seppa Blatera a člena VV FIFA Michela Platiniho sa uskutočnilo 6. septembra 2003.
Vitráž Gustava Waltherra z roku 1908 Jednu zo stien interiéru kostola sv. Mikuláša zdobí pozoruhodná vitráž, pôvodne vyrobená pre staršiu budovu seneckého domu smútku. Mozaikové okno začiatkom 20. storočia objednala senecká rodina Poórovcov. Výjav ukrižovaného Ježiša Krista vytvoril v Budapešti vitrážny majster a zrejme Nemec Gustav Waltherr. Vitráž je jediným a najväčším oknom, ktoré sa z bývalej márnice zachránilo. Reštauroval ho v roku 2004 Juraj Prokop. Na jeho obnovu prispel Úrad vlády SR a občania Senca.
Oltár Božieho hrobu - európsky unikát 908 Klasicistické dielo v rímskokatolíckom kostole sv. Mikuláša je unikátne v rámci Európy. Umelecký artefakt, ktorý je vykladaný tisíckami farebných brúsených sklených perál a korálok, je v Senci od roku 1867. Oltár bol pôvodne vo voľnej tretej klenbe kostola, zakrytý čiernymi rozťahovateľnými tabuľami. Koncom štyridsiatych rokov minulého storočia sa zdal byť priestor na chóre okolo organu primalý a obyvatelia sa rozhodli rozšíriť ho železobetónovou emporou, ktorá oltár zakryla a zobrala aj svetlo, dodávajúce dielu jedinečnú podobu a krásu. Zreštaurovaný oltár premiestnili na optimálnejšie miesto.
Hvezdáreň Združenie SOLAR spustilo v Senci astronomické pozorovanie pre verejnosť v nepoužívanej a prerobenej kupole Základnej školy A. M. Szencziho. Hvezdáreň pozýva všetkých na pozorovanie Slnka a nočnej oblohy. Návštevné hodiny - piatok od 18. h, v sobotu od 21. h.
Senec - informace
15
0
0
38.714 m²
ne
ne
ne
Senec - mapa
48°13'7.38"N 17°23'49.47"E
nebo
Fotografie Senec
